Ohnivé peklo v Drážďanoch: Nálet Spojencov nemohli Nemci odvrátiť, dodnes je predmetom sporov

Situácia na bojisku vo februári 1945 bola pre Berlín kritická. Posledný pokus o zvrat na západe – ofenzíva v Ardenách – sa skončil krachom a na východe musel wehrmacht takisto ustupovať pod tlakom Červenej armády. Napriek tomu stále nebolo jasné, kedy sa konflikt skončí a koľko ďalších životov si snaha nemeckého hlavného velenia o oddialenie porážky vyžiada.

Aby urýchlili koniec vojny, vypracovali Američania a Briti plán plošných náletov na strategicky dôležité mestá. Ich cieľom bolo znemožniť presun nemeckých jednotiek na východ, a uľahčiť tak postup Červenej armáde. Tá si napokon nálet na saskú metropolu vyžiadala.

„Dlhý čas sa to zamlčiavalo – až do posledných dvadsiatich rokov. Nálet na Drážďany a na ďalšie saské mestá bol skutočne vyžiadaný sovietskym velením,“ uviedol v roku 2009 historik Jiří Rajlich z Vojenského historického ústavu v programe Českej televízie Historie.cs.

Sovietski maršali v tom čase totiž zvažovali rýchle dobytie Berlína. A Drážďany boli dôležitým železničným uzlom a mestom s vojenskou výrobou.

„Maršal Konev plánoval pokračovanie svojej ofenzívy od Odry k Lužickej Nise a ďalej na Drážďany, ktoré boli jedným z jeho kľúčových cieľov. Z toho jasne vyplývala snaha zabezpečiť si, aby neboli Drážďany priechodné, aby cez ne nemohli prúdiť posily a nestali sa tak centrom nejakého protiútoku,“ uviedol v spomínanom programe dnes už nežijúci Jaroslav Hrbek z českého Ústavu pre súčasné dejiny.

Drážďany po bombardovaní vo februári 1945. Socha Martina Luthera pred ruinami jedného zo symbolov mesta - kostola Frauenkirche.
Drážďany po bombardovaní vo februári 1945. Socha Martina Luthera pred ruinami jedného zo symbolov mesta - kostola Frauenkirche.
Zdroj: Wikimedia Commons/Bundesarchiv

​Nakoniec ani britskí velitelia sa už na konci vojny, do ktorej práve nacistické Nemecko vnieslo plošné bombardovanie miest či útoky strelami V1 a V2, nezdráhali nasadiť bombardéry na kobercové nálety. Velitelia letectva však boli presvedčení o väčšej presnosti náletov, než to zodpovedalo realite. Drážďany sa tak spolu napríklad s Berlínom či Lipskom ocitli v smrteľnej pasci.

Prvá dávka zápalných a trieštivých púm, zhodená ťažkými bombardérmi britského kráľovského letectva, začala na Drážďany dopadať 13. februára 1945 krátko po desiatej večer. Druhá vlna náletu na vtedy siedme najväčšie nemecké mesto prišla asi o tri hodiny neskôr.

Nemecká protivzdušná obrana nedokázala útoky odvrátiť. Protiletecké kanóny wehrmacht z okolia mesta dávno odvelil na východný front proti Sovietom. A desiatka vzlietnuvších messerschmittov Me-110 nedokázala účinne zasiahnuť, keďže Spojenci úspešne rušili nemecké radary.

Centrum Drážďan, tvorené úzkymi uličkami a historickými budovami s drevenou konštrukciou, bolo ideálnym prostredím pre šírenie ohňa. Požiar viditeľný aj zo stokilometrovej vzdialenosti nadobudol takú intenzitu, že na uliciach vrel asfalt a tavilo sa sklo. Obyvateľov často nedokázali ochrániť ani pivnice domov, do ktorých sa uchýlili.

„Bomby padali v jednom kuse. Bol to taký zvuk, ako by mi uhlie alebo zemiaky padali na hlavu,“ spomínala Nora Langová, ktorá si bombardovanie Drážďan osobne pamätala.

Hneď nasledujúci deň, čiže 14. februára 1945, sa nad mestom objavili bombardéry americkej 8. leteckej armády, ktorých cieľom bola zriaďovacia stanica. Kvôli zlej viditeľnosti, ktorá znemožnila presné vizuálne zameranie, postihlo bombardovanie pomerne veľkú plochu mesta. Časť posádok navyše stratila počas preletu nad západnou Európou orientáciu a svoj smrtonosný náklad zhodila na Prahu, kde explózie poltonových bômb zabili viac než sedemsto ľudí.

Spojenecké nálety na Drážďany si vo februári 1945 vyžiadali asi 25-tisíc ľudských životov.
Spojenecké nálety na Drážďany si vo februári 1945 vyžiadali asi 25-tisíc ľudských životov.
Zdroj: Wikimedia Commons/Deutsche Fotothek

​Americké „lietajúce pevnosti“ B-17 sa nad Drážďanmi objavili ešte aj 15. februára. Aj pri tomto nálete bolo bombardovanie nepresné a zasiahlo okolie mesta.

Spojenci pri náletoch v polovici februára 1945, pri ktorých na Drážďany dopadlo asi 3 900 ton bômb, stratili iba niekoľko lietadiel – napríklad Briti šesť. Nacisti považovali Drážďany za bezpečné mesto, čomu zodpovedala jeho slabá protivzdušná obrana. Z rovnakého dôvodu boli nedostatočne zabezpečené kryty pre obyvateľov, čo sa tiež podpísalo na vysokom počte obetí.

O ich počte sa dlho viedli spory – a vedú sa v podstate dodnes. V meste zaplavenom utečencami z východu bolo ťažké počítať mŕtvych, navyše obete bolo treba pochovať či spáliť rýchlo, aby sa zabránilo vypuknutiu a šíreniu infekcií. Nemci v marci 1945 potvrdili 20-tisíc mŕtvych a predpokladali, že celkovo zahynulo asi 25-tisíc ľudí. Do obehu sa potom dostala sfalšovaná verzia tejto správy, ktorá hovorila o štvrť milióne mŕtvych. Nacisti označili nálet za teroristický útok, okrem ich propagandy neskôr útok na Drážďany zneužila aj propaganda Sovietov, ktorí pôvodne sami nálet žiadali.

V správe zverejnenej v roku 2010 dospela komisia nemeckých historikov k číslu 18-tisíc preukázateľných obetí, pričom celkový počet mŕtvych nepresiahol podľa expertov 25-tisíc osôb. Pôvodný odhad sa tak ukázal ako pomerne presný. O tom, nakoľko bol nálet vojensky opodstatnený, sa však vedú spory dodnes. Témy sa s obľubou chytajú napríklad neonacisti, ktorí používajú termín „bombový holokaust“a hovoria až o pol milióne obetí.

Drážďany po spojeneckom bombardovaní vo februári 1945.
Drážďany po spojeneckom bombardovaní vo februári 1945.
Zdroj: Wikimedia Commons/Bundesarchiv

NÁLETY NA DRÁŽĎANY V ČÍSLACH

Briti poslali 14. februára 1945 nad mesto 772 bombardérov, ktoré zvrhli 1 480 ton trieštivých a 1 180 ton zápalných bômb.

Dvoch ďalších amerických náletov na Drážďany sa zúčastnilo 527 bombardérov, zvrhli celkom 950 ton trieštivých a 290 ton zápalných bômb.

Na siedme najväčšie nemecké mesto, ktoré v roku 1939 malo 642-tisíc obyvateľov, dopadlo počas vojny asi sedemtisíc ton bômb, ďalšie nemecké veľkomestá boli postihnuté oveľa viac (Berlín 67-tisíc ton, Hamburg 40-tisíc, Kolín nad Rýnom 45-tisíc atď.).

Februárové nálety na Drážďany boli však mimoriadne z pohľadu koncentrovanej hrôzy ohnivej smršte v meste, v ktorom bolo aj množstvo utečencov pred Červenou armádou.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.