Chcú Poliaci prepisovať históriu? Holokaust nie je iba vyvražďovanie Židov, hovorí historik

„Auschwitz-Birkenau nie je poľský názov a Arbeit macht frei nie je poľská fráza,“ reagoval na Twitteri poľský premiér Mateusz Morawiecki. Zákon môže poslať za používanie slovného spojenia „poľské tábory smrti“ či „poľské koncentračné tábory“ ľudí – vrátane cudzincov – až na tri roky za mreže. Prečo sú tieto slovné spojenia pre Poliakov také stigmatizujúce, že sa proti nim chcú brániť zákonom?

„Koncentračné tábory, či už pracovné alebo likvidačné, vytvorilo nacistické Nemecko buď na okupovanom území Poľska, alebo na území generálneho gouvernmentu, ktoré Nemci spravovali. Preto je pre Poľsko problematické a v princípe aj nesprávne používať pojem ‚poľský koncentračný tábor‘. Poliaci ho nevytvorili a nespravovali,“ vysvetľuje profesor histórie Eduard Nižňanský, CSc., ktorý sa venuje problematike nacizmu a holokaustu. Dodáva, že sa to netýka len táborov v Poľsku, aj na iných územiach, kde nacistické Nemecko stavalo tábory.

Situácia je však podľa neho oveľa širšia. „Ide aj o to, do akej miery sa predstavitelia iných štátov, teda ich elity, podieľali na politike antisemitizmu, ktorá viedla k holokaustu. To sa týka aj Slovenského štátu, horthyovského Maďarska, Vichy vo Francúzsku, a tak ďalej. Z môjho pohľadu historika nemôžeme holokaust chápať iba ako proces vyvražďovania Židov. Holokaust nie je len to, keď Židia stoja pred plynovou komorou, má mnoho podôb. Je to proces od politiky antisemitizmu po vyvražďovanie. A za politiku antisemitizmu je zodpovedný štát. Len ten ju mohol inštrumentalizovať a inštitucionalizovať,“ objasňuje profesor histórie. Otázkou teda je, či sa Poľsko na politike antisemitizmu podieľalo.

Zákon je pravda?

Pre ilustráciu toho, či sa Poliaci podieľali na vyvražďovaní Židov, od ktorého sa chcú teraz zákonom dištancovať, pridáva Nižňanský príklad historika poľského pôvodu Jana T. Grossa.

„V knihe Susedia sa zaoberal prípadom Jedwabne. Po 22. júni 1941, keď sa začala vojna proti Sovietskemu zväzu, nacistické vojská prešli cez Curzonovu líniu (tvorila po 1. svetovej vojne hranicu medzi poľským štátom a Sovietskym zväzom, pozn. red.), prišli do obce Jedwabne, kde žili Poliaci a Židia. Miestni Poliaci požiadali nemeckú armádu, aby im dali čas dva-tri dni a oni situáciu vyriešia. Došlo k útoku na židovskú komunitu, keď ich zavreli v synagóge a zapálili. Hoci to boli dovtedy ich susedia, vedľa ktorých nažívali niekoľko generácii, nemilosrdne ich vyvraždili,“ pripomína Nižňanský.

Gross vyvolal v rodnej krajine pobúrenie nielen knihou Susedia, ale aj výrokom, že „Poliaci, hrdí na svoj protinacistický odboj, v skutočnosti zabili počas vojny viac Židov ako Nemcov.“ Podľa jeho údajov zabili asi 30-tisíc Nemcov, ale vyše 100-tisíc Židov. „Je to veľmi zložitá situácia, ktorá sa ale nedá podľa mňa vyriešiť zákonom,“ myslí si profesor Nižňanský a za kontroverznou normou vidí aj narastajúci nacionalizmus v Poľsku.

Nacistické vyhladzovacie a koncentračné tábory a getá v okupovanom Poľsku.
Nacistické vyhladzovacie a koncentračné tábory a getá v okupovanom Poľsku.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Diplomatická roztržka na seba nenechala dlho čakať, Izrael vyhlásil, že Poľsko popiera holokaust. „Izrael a USA poukazujú na to, že akonáhle Poľsko vyhlási výroky vnímané ako obviňovanie Poliakov zo spoluúčasti na nacistických zločinoch za trestné, zbavuje sa zodpovednosti za to, že niektorí občania – v tomto prípade Poliaci – sa zúčastnili samotného vraždenia,“ myslí si historik s tým, že podľa neho až ďalšia prax ukáže, aký vplyv bude mať zákon na interpretáciu histórie.

Izrael v reakcii na poľský zákon prijal minulý piatok v prvom čítaní návrh zákona, ktorý počíta s piatimi rokmi väzenia pre osoby, čo sa pokúsia „poprieť alebo spochybniť vinu pomáhačov nacistov pri páchaní zločinov na Židoch“.

Nemecký minister zahraničných vecí Sigmar Gabriel však Poliakom vyjadril podporu. Vyhlásil, že „táto organizovaná masová vražda“ bola vykonávaná jeho krajinou „a nikým iným – jednotliví kolaboranti na tom nič nezmenia.“

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.