Splnil Stalinovo želanie, lenže mal smolu. Michail Minin sľúbené vyznamenanie nedostal

Sovietsky veterán Michail Petrovič Minin sa zapísal do dejín ako vojak, ktorý vztýčil červenú vlajku na budove dobytého Ríšskeho snemu v Berlíne. Stalo sa tak približne hodinu a štvrť pred polnocou 30. apríla 1945, teda dva dni pred tým, ako vojnový fotograf Jevgenij Chaldej urobil svoju ikonickú fotografiu z vyvesovania vlajky. Keď sa totiž 22-ročný Minin šplhal na budovu nemeckého parlamentu, nebol v dosahu žiadny fotograf a navyše bola tma.

„Vojna už bola vyhratá a nikomu sa v tú noc nechcelo umierať. Dôstojníci vojakom sľubovali, že za vyvesenie vlajky na Reichstag dostanú rad Hrdinu Sovietskeho zväzu, ale ani to veľmi nepomáhalo,“ spomínal neskôr Minin.

Podľa tradovanej verzie si totiž sovietsky vodca Josif Stalin želal, aby červená zástava zaviala nad Ríšskym snemom pred 1. májom, teda Sviatkom práce. Práve seržant Minin toto želanie splnil.

Večer 30. apríla 1945 sa spolu s ďalšími tromi vojakmi dostal k Reichstagu. Mysleli si, že narazia na odpor nemeckých vojakov, v celej budove však nikoho nebolo. Dostali sa až hore a cez vikier vyšli na strechu.

„Cestou som si uvedomil, že zástavu síce nesiem, ale nebudem ju mať na čo upevniť a vyvesiť. Začal som hľadať nejakú tyč a našťastie sa mi po chvíli podarilo nájsť na schodisku akúsi rúru, ktorá na to mohla byť vhodná,“ opisoval v roku 2001 v jednom rozhovore pamätný večer.

Slávna scéna z dobytého Berlína sa stala aj námetom pre ruskú pamätnú mincu k 70. výročiu víťazstva. Robili ju však podľa fotografie, a na tej vlajku vyvesovali iní vojaci.
Slávna scéna z dobytého Berlína sa stala aj námetom pre ruskú pamätnú mincu k 70. výročiu víťazstva. Robili ju však podľa fotografie, a na tej vlajku vyvesovali iní vojaci.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Na strechu nad západným priečelím budovy vyšiel spolu so seržantmi Zagitovom a Lisimenkom. Minin chcel vlajku vyvesiť hneď pri prvej vežičke, ku ktorej sa dostali.

„Vtedy ma Lisimenko zastavil. V žiare ohňov a výbuchov si totiž všimol, že o kúsok ďalej je súsošie a povedal, že lepšie bude vlajku umiestniť tam, lebo ju bude aj zdola lepšie vidieť. Chlapci ma zdvihli, podržali a ja som napokon vlajku upevnil do koruny bronzovej bohyne víťazstva. Keď som zišiel, pozrel som sa na hodinky. Bolo 22 hodín a 40 minút,“ spomínal Michail Minin.

Sľubovaného radu Hrdinu Sovietskeho zväzu sa ale napokon nedočkal. Za svoju takmer štvorročnú bojovú púť od Leningradu do Berlína získal iba menej prestížny Rad červenej zástavy.

Michail Minin, ktorého čin vyšiel najavo až po mnohých rokoch, ale nie je jediný, komu sa vyvesenie sovietskej vlajky nad Reichstagom ešte pred vznikom slávnej fotografie pripisuje.

Ďalší je červenoarmejec Rachimžan Koškarbajev, ktorý to podľa jednej z verzií dokázal tiež 30. apríla, ale už popoludní. Kazašská vláda mu za to v roku 1999 posmrtne udelila titul národného hrdinu. Vzhľadom na zmätky, aké v dobýjanom Berlíne v tom čase vládli, však toho, kto bol naozaj prvý, asi nikto nikdy nevypátra.

Michail Minin v roku 1945 a ako zaslúžilý veterán na dôchodku.
Michail Minin v roku 1945 a ako zaslúžilý veterán na dôchodku.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Najväčšiu slávu za tento čin napokon zožali iní. Symbolické gesto sovietskeho víťazstva nad nacistickým Nemeckom bolo síce z propagandistických dôvodov o dva dni vyfotografované Jevgenijom Chaldejom a neskôr aj nafilmované vojnovým kameramanom Romanom Karmenom, aktéri však už boli úplne iní. Triumfálnu scénu v oboch prípadoch zahrali seržanti Michail Jegorov a Meliton Kantarija, ktorí vďaka tomu boli dlho považovaní za skutočných aktérov vztýčenia prvej sovietskej vlajky nad Ríšskym snemom.

Michail Minin zostal aj po druhej svetovej vojne a po návrate domov slúžiť v armáde. Absolvoval vojenskú akadémiu a v roku 1969 odišiel do dôchodku v hodnosti podplukovníka. Neskôr sa vrátil do rodného Pskova, kde 10. januára 2008 ako 85-ročný aj skonal.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.