Začiatok konca Tretej ríše: Keď Hitler neodolal pokušeniu a namiesto víťazstva prišiel o celú armádu

Malo to byť symbolické dobytie mesta, ktoré nieslo meno šéfa komunistického Sovietskeho zväzu nacistickou Treťou ríšou. Hitler však narazil na kokteil vlastných omylov a chýb. A tvárou jedného z najkrvavejších bojov 2. svetovej vojny sa stal porazený nemecký poľný maršal.

Posledný januárový deň roku 1943 sa nad rozvalinami mesta na Volge rozľahlo akési zlovestné ticho. Keď ruskí dôstojníci vyvádzali z nemeckého štábu skupinu mužov, v tvárach sa im zračilo nesmierne vyčerpanie a odovzdanosť. Ten, ktorý kráčal vpredu, mal prepadnuté líca, týždňové strnisko a pohľad utýraného psa.

Čerstvý poľný maršal Friedrich Paulus sa stal prvým dôstojníkom Tretej ríše s touto hodnosťou, ktorý sa vzdal nepriateľovi. Bol to vôbec prvý nemecký poľný maršal, ktorý padol do zajatia. Keď mu vodca nemeckej ríše Adolf Hitler hodnosť udelil, bol to jasný odkaz: buď padni, alebo skonči vlastnou rukou. Muž, ktorý už mesiace márne „svojho führera“ žiadal, aby smel ukončiť šialenstvo, ktoré vládlo naokolo, sa však nechal mlčky zajať. Paradoxne, jeho osud a osoba sa stali jednými z najznámejších v rámci celej operácie a boli jej symbolom viac ako mená víťazov.

Vyjednávač s rytierskym krížom
​Ešte v polovici januára poslal Paulus do Hitlerovho hlavného stanu na východe, takzvaného Vlčieho brlohu, mladého dôstojníka Winricha Behra. Vodcu mal presvedčiť, že 6. armáda, ktorej jeho nadriadený velil, a od konca novembra 1942 ju držali jednotky Červenej armády v obkľúčení, je v bezvýchodiskovej situácii. Že sa nedokáže z obliehania prebiť, že muži hladujú a sú na konci so silami, a že jej koniec je neodkladný. A najmä, mal od neho vymôcť, aby Paulusovi nechal možnosť slobodne rozhodnúť o ďalších krokoch (ktoré jednoznačne smerovali ku kapitulácii).

Behr bol ako ordonančný dôstojník zodpovedný za frontové hlásenia veľmi dobre informovaný o skutočnej situácii nemeckých vojsk. Hoci sám sa priamych bojov v Stalingrade nezúčastňoval, bol vychudnutý a v uniforme obrnených jednotiek vyzeral, akoby sa práve vrátil zo súboja. Navyše to bol mladý hrdina – ešte len 24-ročný dôstojník bol nositeľom vysokého vojnové vyznamenania. No ani rytiersky kríž, ktorý si Behr podľa vlastných slov prevliekol cez rolák, aby ho bolo vidieť, nedokázal Hitlera presvedčiť. „Stalingrad mi robí veľké starosti, ale nie je to moja jediná veľká starosť, zopakoval mi viackrát,“ spomínal v roku 1992 v rozhovore pre nemecký Spiegel.

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.