Goebbelsova sekretárka: Kráľovský plat nemala kde minúť a osudy iných ju nezaujímali

Tri roky strávila v blízkosti jedného z najobávanejších nacistov, ministra propagandy vojnovej nemeckej ríše Josepha Goebbelsa. Muža, ktorého hlavnou úlohou bolo zamlčovať fakty a burcovať Nemcov do stále beznádejnejších vojnových akcií.

Päť rokov strávila v ruskom väzení a napriek všetkému tvrdila, že o zverstvách páchaných nacistami nevedela.

Pred čiernym plátnom sa z pološera vynára tvár, ktorá pripomína starý pergamen. Popretkávaná desiatkami vrások, ktoré naznačujú dlhý a nie vždy najjednoduchší život. Napriek týmto neodbytným známkam staroby si na prvý pohľad divák rozhodne nepovie, že táto tvár pozerá na svet okolo seba už vyše storočia.

Pod váhou tejto informácie by zasa čakal zľahka zmätené a nesúvislé rozprávanie, na ktoré je zvyčajne pri ľuďoch od istého veku zvyknutý. No hlas a brisknosť, s akou žena na obrazovke rozpráva, má prekvapivú sviežosť a pevnosť.

Celá tá scéna pôsobí až magicky, ako meno nositeľky toho hlasu a ako vplyv, ktorým vládol muž, ktorého denne vídala, nad miliónmi Nemcov. Ten záber je z dokumentu Nemecký život (Deutsches Leben), ktorý vlani premiérovo predstavili popredné filmové festivaly. A v ktorom táto pozoruhodná žena rozpráva svoj životný príbeh.

Brunhilde Pomselová, ktorá sa napokon dožila 106 rokov, zomrela začiatkom tohto roka.

Pre Žida aj nacistu

Píše sa rok 1933 a Brunhilde Pomselová kráča k budove, v ktorej v Berlíne sídli NSDAP, jediná povolená politická strana v Nemecku. Sprevádza ju veselé ryšavé dievča – jej dobrá priateľka Eva Löwenthalová. Kým sa Brunhilde ide dovnútra zapísať ako nová členka, Eva ju čaká na lavičke vonku. Ona ako Židovka už nemá možnosť organizovať sa v nejakom spolku či strane.

​Je to posledný raz, čo sa Brunhilde aktívnejšie dotkne politiky – o dianie na tejto scéne sa vôbec nezaujíma, aj do NSDAP vstúpi len kvôli tomu, že jej niekto poradil, že by sa tak mohla dostať k lepšiemu zamestnaniu. A to sa aj stane.

Dvadsaťtriročná Berlínčanka sa onedlho od, z dnešného pohľadu nepochopiteľných, zamestnaní (v jednom čase pracuje aj pre židovského právnika, aj pre nacistu) presúva do rozhlasu. Za vtedy slušný plat 250 mariek pracuje ako sekretárka. Je spokojná a hoci doba je turbulentná, dievčenská naivita jej akosi prirodzene velí príliš sa o osudy iných nestarať.

Ani keď o šesť rokov vypukne vojna, či keď jej priateľka Eva zmizne nevedno kam. Brunhilde verí, a možno chce veriť, že tak, ako sa hovorí, Židov odviezli na prevýchovu do pracovných táborov do vysídlených Sudet. A dokonca aj vtedy, keď populárneho moderátora z rádia, kde pracuje, odvlečú do koncentračného tábora len preto, že je homosexuál.

Brunhilde Pomselová ako pisárka Josepha Goebbelsa. Mladosť a naivita jej nedovoľovala vidieť jeho skutočnú tvár.
Brunhilde Pomselová ako pisárka Josepha Goebbelsa. Mladosť a naivita jej nedovoľovala vidieť jeho skutočnú tvár.
Zdroj: Wikimedia Commons

Najrýchlejšia pisárka. Pre ministra

Píše sa rok 1942 a Brunhilde dostane pokyn, že sa má presunúť na ministerstvo propagandy. „Vybrali si ma, pretože som bola najrýchlejšia pisárka v rozhlase. Nebolo to o tom, či chcem, bol to rozkaz a jedine nejaká infekčná choroba by mohla spôsobiť to, že by som tam nešla,“ spomínala v dokumente aj v rozhovore pre nemecký Bild Pomselová. A tak sa spolu s ďalšími piatimi starostlivo vybranými ženami ocitla v predizbe jedného z najmocnejších Nemcov tej doby.

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.