Najprv bojoval po boku Nemcov, potom proti nim, aby nakoniec opäť prešiel na ich stranu a podieľal sa na nacistických vyhladzovacích akciách. Ladislav Nižňanský však trestu za svoje zločiny unikol vďaka tomu, že ešte po vojne odišiel do zahraničia, kde pracoval najprv pre československú rozviedku a potom pre Američanov.
Podľa dostupných informácií sa narodil pred sto rokmi, 24. októbra 1917 v okrese Čadca. Absolvoval štúdium na Vojenskej akadémii v Hraniciach na Morave v hodnosti poručík a od roku 1939 slúžil v slovenskej armáde ako dôstojník delostrelectva. Zúčastnil sa ťaženia proti Poľsku a v rokoch 1941 a 1942 aj na východnom fronte, kde si vyslúžil vyznamenanie - nemecký Železný kríž II. triedy.
Po vypuknutí Slovenského národného povstania ho pomáhal organizovať v žilinskej posádke. Zapojil sa do bojov proti nemeckým jednotkám, za čo bol povýšený na kapitána, po potlačení povstania však padol do zajatia. Vtedy sa znovu preorientoval a prešiel k nacistom.
Stal sa veliteľom slovenského oddielu nemeckého komanda Abwehrgruppe 218 známeho pod krycím menom Edelweiss a podľa obvinení, ktoré neskôr voči nemu vzniesli, sa s ním zúčastnil nielen protipartizánskych, ale aj vyhladzovacích akcií. Za jednu z jeho najväčších v službách nových chlebodarcov bolo považované zadržanie členov anglo-americkej vojenskej misie, ktorá bola v roku 1944 vyslaná na pomoc povstaniu. Jej príslušníci boli potom prevezení do koncentračného tábora Mauthausen a tam v januári 1945 popravení. K tejto akcii vraj Nižňanskému osobne zablahoželal hlavný veliteľ SS Heinrich Himmler.
Podľa viac než pol storočia starého verdiktu Krajského súdu v Banskej Bystrici, Nižňanský, ako veliteľ slovenského oddielu komanda Edelweiss, pomáhal po potlačení SNP likvidovať zvyšné ohniská partizánskeho odporu a chytať židovských utečencov. Obvinený a odsúdený bol aj za to, že sa podieľal na masakroch v obciach Ostrý Grúň a Kľak, pri ktorých bolo za spoluprácu s partizánmi zavraždených 146 civilistov, a že dal vo februári 1945 rozkaz na popravu 18 ukrývajúcich sa židovských civilistov v obci Kšinná, pričom mnohé z obetí masakrov tvorili ženy a deti.
Po skončení druhej svetovej vojny zatkla Nižňanského sovietska tajná polícia NKVD. Čoskoro ho však prepustili a v roku 1947 alebo 1948 odišiel, pravdepodobne v službách československej rozviedky do Rakúska a odtiaľ do Západného Nemecka. Nadviazal tam spoluprácu s americkou tajnou službou a podľa niektorých zdrojov zrejme pracoval istý čas pre obe strany. Napokon sa ako analytik zamestnal v rozhlasovej stanici Slobodná Európa v Mníchove, kde vydržal až do odchodu do dôchodku v roku 1983.
Ešte v roku 1962 odsúdil Ladislava Nižňanského Krajský súd v Banskej Bystrici v neprítomnosti za vojnové zločiny na trest smrti. Tento verdikt bol napokon v roku 2006 zmiernený na doživotie. Vojnovú minulosť bývalého veliteľa slovenského oddielu jednotky Edelweiss vyšetrovala v roku 1965 aj mníchovská prokuratúra. Nemecké orgány však napokon prípad odložili, pretože z vtedajšieho komunistického Československa nedostali požadované dokumenty a dôkazy.
V roku 1996 získal Nižňanský nemecké občianstvo a vyzeralo to, že zvyšok života už strávi vo svojej novej vlasti v pokoji ako nenápadný penzista. V roku 2001 však nemecké úrady na slovenský podnet prípad znovu otvorili a v januári 2004 Nižňanského, napriek vysokému veku, umiestnili do väzby.
Mníchovský prokurátor ho obvinil z organizovania masakrov slovenského civilného obyvateľstva na konci vojny a z aktívneho podielu na nich. Za to preňho žiadal trest doživotného väzenia. Nižňanský však akúkoľvek vinu pred súdom popieral. Priznal síce, že bol v jednotke Edelweiss, tvrdil však, že ho k tomu Nemci donútili a ak by do nej nevstúpil, skončil by v koncentračnom tábore. S nacistickými zločinmi však podľa vlastných slov nemal nič spoločné.
Krátko pred Vianocami 2005 mníchovský Krajinský súd napokon vtedy 88-ročného Ladislava Nižňanského spod obžaloby oslobodil. Podľa sudcu počas procesu nevyšlo najavo, že by Nižňanský vydal príkaz na vyhladenie obcí. Súd sa zaoberal aj verdiktom československej justície z roku 1962, skonštatoval však, že proces mohol byť politicky zmanipulovaný.
Slovenská justícia čelila kritike médií za to, že ani po štyroch rokoch od právoplatnosti nového rozsudku sa nesnažila o vydanie Nižňanského. Súd to zdôvodňoval jednak jeho vysokým vekom a tiež tým, že v Nemecku ho spod obžaloby oslobodili.
Európsky zatýkací rozkaz napokon Krajský súd v Banskej Bystrici vydal 7. novembra 2011. Ladislav Nižňanský zomrel o niekoľko týždňov na to, 23. decembra 2011 v Mníchove.