Mala len štyri roky, keď ju spolu s mamou vyprevadili do predsiene smrti. Takmer všetci, ktorých tam nahnali s nimi, sa už nikdy nevrátili. Mira Fried, vtedy Krausová, však mala šťastie. Na dvore pred novomestskou synagógou padla do oka mladému mužovi v uniforme. A bola to osudová sympatia...
Nové Mesto nad Váhom, rok 1942. Protižidovské opatrenia vojnového slovenského štátu smerujú k tragickému vrcholu. 21. marca odtiaľ deportujú do koncentrákov prvú stovku mužov. A ďalšie transporty na seba nenechajú dlho čakať.
V meste na Považí sa nájde len hŕstka Židov, ktorí majú istotu, že v dobytčích vagónoch neskončia. Jednými z nich sú aj manželia Krausovci, rodičia malej Mirky. Arizátor, ktorý prevzal skonfiškovanú tlačiareň pána Krausa, si totiž uchoval aspoň stopovú dávku šľachetnosti.
„Bol to veľký gardista, no otcovi povedal: vieš čo, vybavím ti osvedčenie o tom, že si ekonomicky dôležitý Žid,“ spomína po rokoch Mira Fried.
To v tom čase platilo ako stopercentná ochrana pred transportmi. Starí rodičia z oboch strán, ako aj jej tety a strýko, už toto šťastie nemali. Z vyhladzovacích táborov sa nikdy nevrátili.
Pasca v meste
Na sklonku leta 1944 sa všetko zmení. Vypukne Slovenské národné povstanie a Nemci, ktorí ho prichádzajú potlačiť, zavádzajú tvrdšie pravidlá. Osvedčenie sa mení na bezcenný papier, Krausovci preto volia útek na neďaleké moravsk...
Zostáva vám 85% na dočítanie.