Varovanie, ktoré nik nebral vážne. Autor tajomného listu sa do smrti bál pomsty nacistov

Keď išiel koncom októbra 1939 Hans Ferdinand Mayer na služobnú cestu do Nórska, mal jasný cieľ: musím Britov upozorniť na vývoj nových zbraní v nacistickom Nemecku. Ako riaditeľ berlínskeho Výskumného laboratória firmy Siemens (Zentrallaboratoriums bei der Berliner Siemens & Halske AG) toho vedel veľa. A nacistov vedených Adolfom Hitlerom nenávidel.

V izbe hotelu Bristol naklepal Mayer na písacom stroji ponuku pre kapitána Hectora Boyesa, britského námorného atašé, a prvého novembra ju odoslal: Ak chcete poznať technické novinky, na ktorých sa pracuje v Nemecku, nech hlásateľ nemeckého vysielania BBC namiesto bežného „Hallo“ povie „Hullo, hier ist London“.

Päťdesiatosemročný Boyese, kontradmirál v penzii, ktorý prijal túto funkciu kvôli svojej manželke, polovičnej Nórke, okamžite zatelegrafoval do londýnskej centrály výzvednej služby MI 6/SIS: Túto drobnú zmenu hlásenia BBC zariaďte!

Londýnsky rozhlas prerieknutie odvysielal a 5. novembra ráno si našiel Boyese pred dverami hrubú obálku. Neznámy Nemec na siedmich stranách sumarizoval vývoj nových zbraní, na ktorých pracovali nemeckí vedci.

Atašé poslal správu diplomatickou poštou do Londýna. V priebehu niekoľkých dní ju mal na stole dvadsaťosemročný fyzik Reginald Victor Jones, ktorého nedávno preradili do MI 6 ako vedeckého experta.

Anonymný autor upozorňoval na celý rad nových zbraní: bezpilotné lietadlo, dva typy radarov, plameňomety, námorné torpéda, diaľkovo ovládané klzáky, sériu rôznych rakiet, a to najmä vo výskumnej stanici v Peenemünde, stavajú aj veľké množstvo bombardérov. Podpis: „Nemecký vedec, ktorý je na vašej strane.“

Zdroj: wikimedia.org

​Mayer skúsil ešte druhú cestu do Británie. Prostredníctvom dánskeho kolegu Nielsa Holmblada sa chcel spojiť so starým priateľom Henrym Cobdenom Turnerom. Tento pokus však prekazila v apríli 1940 nemecká okupácia Dánska.

Na rozdiel od mnohých dôstojníkov MI 6, bral Jones správu vážne. „Je veľa zbraní, o ktorých existuje niekoľko zmienok, a ktorými sa musíme zaoberať. Sú medzi nimi: bakteriologické prostriedky; nové plyny; plameňomety; klzákové bomby; vzdušné torpéda a bezpilotné lietadlá; ďalekonosné delá a rakety; nové torpéda, míny a ponorky, lúče smrti, lúče zastavujúce letecké motory a magnetické míny,“ napísal vo svojej prvej správe o nemeckých výskumoch.

Áno, väčšina z toho, o čom anonym píše, by sa možno dala postaviť – konštatovali britskí vedci. Lenže rakety s ďalekým doletom si predstaviť nedokázali. A takisto sa čudovali, že by sa v Nemecku našiel človek s takým prehľadom. Nie, to je podvrh! A dvadsaťosemročný Jones je nováčik, ktorý na to naletel – tvrdili spravodajcovia.

Jonesa o pravosti dokumentu najviac presvedčili podrobnosti o vývoji radarov včasnej výstrahy – vedel, že na nich pracujú jeho britskí kolegovia. Aj informácie o raketových zbraniach sa pozvoľna množili. Posielali ich odbojári z okupovanej Európy, spomínali ich zajatí nemeckí generáli. Výzvedné lietadlá RAF objavili základňu, kde sa rakety A-4/V-2 stavali a skúšali, na polostrove Peenemünde. Hoci ju britské bombardéry zničili, Nemci už skôr presunuli tieto výskumy na iné miesta a samotnú výrobu rakiet do podzemnej továrne. Krátko po spojeneckej invázii do Normandie v júni 1944 začali Nemci útočiť na Londýn týmito strelami.

Zdroj: wikimedia.org

​V tom čase bol Hans Mayer väzňom v koncentračnom tábore v Dachau, prešiel aj štyrmi ďalšími. V roku 1943 ho zatklo gestapo, pretože počúval vysielanie BBC a kritizoval nacistický režim. Pred popravou ho zachránil vedúci jeho doktorskej práce profesor Philipp Lenard, laureát Nobelovej ceny, aktívny nacista. Z koncentráku ho zase vytiahol Johannes Plendl, vplyvný šéf rádiového laboratória, ktorý vyvíjal navigačné aparatúry pre letectvo a námorníctvo – potreboval schopných špecialistov.

O „liste z Osla“, ako ho nazývajú historici, sa gestapáci nedozvedeli. Briti oznámili existenciu tohto dokumentu až v roku 1947. Po jeho autorovi však spravodajcovia márne pátrali.

Povedzte to, až keď zomriem

Mayer sa narodil 23. októbra 1895 v Phorzheime na juhozápade Nemecka. Na univerzitách v Karlsruhe a Heidelbergu vyštudoval matematiku, fyziku a astronómiu. Bol obľúbeným žiakom profesora Lenarda. V roku 1922 nastúpil do laboratórií firmy Siemens v Berlíne, kde pracoval na vývoji telekomunikačných systémov. V roku 1936 ho vymenovali za riaditeľa.

V lete 1945 ho Američania odviezli v rámci operácie Paperclip do USA. Najprv tam pracoval pre výskumný ústav letectva, potom pôsobil ako profesor elektrickotechnického strojárstva na Cornellovej univerzite. V roku 1950 sa vrátil do Nemecka k firme Siemens. Do penzie odišiel po dvanástich rokoch.

V roku 1953 stretol na palube zaoceánskej lode Queen Mary Reginalda Jonesa. Britský vedec pozval nemeckého kolegu na obed do jedného londýnskeho klubu, kde sa stretli 15. decembra. Sedel tam s nimi ešte profesor Frederick Norman. Pri debate prišla reč aj na „list z Osla“.

Zdroj: v2rocket.com

​O dva roky neskôr prišiel Jones do Mníchova na konferenciu o radaroch. Mayer ho pozval k sebe domov. Z rozhovoru Jones usúdil, že jeho hostiteľ je autorom oného dokumentu z novembra 1939. Mayer prisvedčil. Počas nasledujúcej korešpondencie všetko objasňoval rôznymi podrobnosťami.

Nemecký vedec však svojho britského kolegu požiadal, aby toto tajomstvo prezradil svetu až po jeho smrti jeho a smrti jeho manželky. Prečo? V Spolkovej republike Nemecko prežívalo ešte veľa nacisticky zmýšľajúcich ľudí, ktorí by mu mohli túto pomoc spojencom vyčítať. Vlastnej rodine to prezradil až v roku 1977.

Skromný Nemec, ktorý značnou mierou prispel k porážke Hitlera, zomrel v Mníchove 18. októbra 1980. Jones zverejnil jeho autorstvo „listu z Osla“ až v roku 1989.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.