To, že niekoho glorifikuje komunistický režim, ešte neznamená, že musí byť gauner. Platí to aj pre kapitána Nálepku, po ktorom bola ešte donedávna pomenovaná v každom meste aspoň ulica. Bolo by veľkým omylom vidieť v ňom len zatuchnutý symbol „sovietskeho hrdinstva“. Jeho príbeh totiž až príliš zaváňa človečinou.
„Inteligentný, pohotový, smelý a na všetko mal odpoveď,“ tak na svojho brata a jediného Slováka, ktorý bol počas druhej svetovej vojny ocenený vyznamenaním Hrdina Sovietskeho zväzu, spomínal pre HN dnes už zosnulý Jozef Nálepka. „Spieval, hral na rôzne nástroje, cvičil v muzikantskom ústave v Spišskej Novej Vsi. Nikdy sa nemusel veľa učiť, zato veľa čítal. A dievčatá mu nedali pokoj už v škole. Proste mal rád život, sviečku pálil z dvoch strán – ako sa hovorí.“
Nekonvenčný učiteľ
Keď rodáka z východoslovenských Smižian v roku 1934 uznali ako 21-ročného za schopného vykonávať vojenskú službu, vrátil sa domov nahnevaný. „Nechcel byť vojakom, čas strávený na vojne pokladal za stratený,“ spomína v knihe Kapitán Nálepka – Repkin (tak znelo jeho krycie meno) brat Jozef.
Budúci vojnový hrdina totiž pracoval ako učiteľ. Z dobových záznamov sa dá vyčítať, že Ján Nálepka bol antifašisticky orientovaný, sociálne cítiaci, tvorivý, prísny, obľúbený a zároveň nekonvenčný. Brat spomína, že ho obviňovali napríklad z toho, že zakazuje žiakom modliť sa, či z toho, že s nimi spieva nemravné piesne.
V oboch prípadoch išlo o nedorozumenie: avšak vyvolané Jánovým novátorským a slobodomyseľným prístupom. V knihe sa spomína aj príhoda, ako si s ním raz jeden z otcov jeho žiakov prišiel vybavovať účty: podgurážen...
Zostáva vám 85% na dočítanie.