V lete pred 75 rokmi sa zdalo, že nacistické Nemecko je na pokraji kolapsu. Wehrmacht na oboch frontoch ustupoval a nič nenasvedčovalo tom, že by mohlo dôjsť k obratu. Naopak, jeho situáciu mal ešte zhoršiť plán, ktorý počítal s viac než 30-tisícovou armádou na východe Slovenska.
K najznámejšiemu neúspešnému pokusu o odstránenie Adolfa Hitlera došlo 20. júla 1944, keď dôstojník wehrmachtu Claus von Stauffenberg umiestnil nálož priamo vo vodcovom hlavnom stane.
Bol jedným z najúspešnejších československých nočných stíhačov druhej svetovej vojny. Jeho intenzívny život sa síce uzavrel už v dvadsiatich štyroch rokoch, no stihol toho počas nich viac než iní za násobky takého času.
Robert Capa, fotograf so slovenskými koreňmi, bol medzi vojakmi prvej línie, ktorí sa vylodili vo Francúzsku.
„Vojnu považoval za najvyšší výkon. Tvrdil, že víťazná vojna vytvorí nové Nemecko. Že je to skúška sily jedinca aj národného spoločenstva,“ hovorí o nacistickom diktátorovi uznávaný historik profesor Robert Kvaček.
Hospodársky rozmach, ktorý sprevádzal existenciu vojnovej Slovenskej republiky, nebol trvalým javom, ako sa niekedy zvykne tradovať.
Jeho meno dnes takmer nikto nepozná. Chýbalo však iba málo a zapísal by sa do učebníc. Peter Ivanovič Šilo, ktorý si zmenil meno na Tavrin, odletel v roku 1944 do Moskvy s úlohou zavraždiť Stalina...
Najúspešnejší slovenský stíhací pilot druhej svetovej vojny Ján Režňák sa narodil pred 100 rokmi.
Rudolf Vrba a Alfréd Wetzler ušli z nacistického vyhladzovacieho tábora v Osvienčime pred 75 rokmi.
Tunel, ktorým sa spojeneckí zajatci pred 75 rokmi pokúsili ujsť z tábora, kopali niekoľko mesiacov. Všetka námaha však vyšla nazmar kvôli chybe pri odhade vzdialenosti.
