Pred sto rokmi spustil jediný atentát sled udalostí, ktoré vyústili do najväčšej vojny v dovtedajšej histórii. Zničila milióny životov, rozvrátila staré impériá a potopila aj najsilnejšie ekonomiky. Fyzickým ničením rovnako ako dlhom a infláciou. Ani bohaté mocnosti si totiž nemohli dovoliť viesť konflikt takéhoto rozsahu bez toho, aby sa museli rekordne zadlžiť. Priamym dôsledkom bolo, že Londýn, dovtedajšie finančné centrum a najväčší svetový veriteľ, nedobrovoľne odovzdal svoje žezlo New Yorku.
Dlhy a inflácia totiž zúrili na oboch stranách konfliktu. V samotnej Británii vzrástli spotrebiteľské ceny počas vojny o viac ako sto percent, vo Francúzsku o viac ako 150 a v Nemecku dokonca o tristo percent. Koniec vojny však ešte nebol koncom trápenia. Ekonomiky, ktoré sa počas vojny preorientovali na výrobu zbraní a munície, po vojne utrpeli ďalší šok a pokračovali v prepade. Napríklad Nemecku trvalo ďalšiu dekádu, než sa vrátilo k úrovni z roku 1913.
Táto vojna však bola nová v tom, že na rozdiel od všetkých predchádzajúcich vojen dokázala poznačiť aj samotnú povahu peňazí a menového systému. Od roku 1815 fungoval viac či menej úspešne systém zlatého štandardu, teda krytia papierových peňazí zlatom. Keďže v praxi bolo možné významné svetové meny ako dolár, libru či marku vymeniť za pevne dané množstvo zlata, de facto boli vyjadrením hmotnosti drahého kovu.
Aby sa však štáty dokázali vyrovnať s bremenom vojnových dlhov, rozhodli sa svoje záväzky rozriediť infláciou. A na to museli krytie zlatom nevyhnutne opustiť. Ako verili, dočasne.
S výnimkou Spojených štátov, ktoré do vojny vstúpili príliš neskoro na to, aby dosiahli infláciu, ktorá by u nich zlatý štandard ohrozila, tak zvyšok sveta spadol do systému plávajúcich kurzov. Peniaze, ktoré boli po prvýkrát len papierom odtrhnutým od akéhokoľvek krytia, sa rýchlo stali obľúbeným nástrojom na získavanie výhod pre domáce ekonomiky. Ostatné krajiny odpovedali rovnako. Po tom, ako utíchli zbrane, sa tak medzi krajinami a spojeneckými blokmi rozpútala ďalšia, tentoraz menová a hospodárska vojna. Inflačné preteky ku dnu však nemali víťazov. Medzivojnové obdobie, ktoré sa vyznačovalo odvetným znehodnocovaním mien, zavádzaním ciel a dovozných kvót, nakoniec vyústilo do rozpadu medzinárodného obchodu a do ďalšej vojny.
No zatiaľ čo medzinárodný obchod sa neskôr začal vracať do starých koľají, odkaz nekrytých papierových peňazí a tichých menových vojen pretrváva až dodnes.