Vojna, ktorá pochovala starý svet. Z Európy sa stal zdrvený kontinent, dominovať začala Amerika

Mal 21 rokov, volal sa Charles Johnson a bol jedným z pol milióna britských vojakov, ktorí sa v roku 1915 snažili obsadiť prieliv Dardanely. Veľká vojna, ako ju vtedy volali, prebiehala druhý rok a muži, ktorých do svojho víru stiahla, túžili najmä po tom, aby sa čo najskôr skončila, oni z nej vyviazli živí a dostali sa späť domov k svojim blízkym.

„Je mi ľúto, že ti nemôžem listom nič viac poslať, ale odtrhol som v noci medzi zákopmi aspoň kvet. Strieľali po mne, keď som ho hľadal, no plazil som sa a podarilo sa mi ho nájsť. To je však jedno, Mamie, na Vianoce budem doma a dúfam, že spolu strávime veselé a príjemné chvíle,“ písal Charles v novembri onoho roku svojej sestre k narodeninám.

O tri roky neskôr, 11. novembra 1918, podpisujú predstavitelia Francúzska a Nemecka v železničnom vozni neďaleko mesta Compiègne prímerie, čím sa končí viac než štyri roky trvajúca vojna, ktorá zachvátila celý svet. A ten oslavuje.

Charles Johnson sa tejto chvíle nedožil. V bitke o Gallipoli padol niekoľko dní po tom, ako poslal list svojej sestre. Bol jedným z takmer desiatich miliónov tých, ktorí za túto vojnu zaplatili na bojiskách cenou najvyššou – vlastným životom.

Konflikt dovtedy nevídaných rozmerov sa stal zásadným medzníkom v dejinách ľudstva. Jeho dosah bol skutočne výnimočný a do tej doby nepredstaviteľný. Priniesol nielen masové nasadenie armád, nových zbraní a s tým súvisiace mimoriadne utrpenie, ale aj kľúčové zmeny v politickej, sociálnej a morálnej rovine. Kontrast s predvojnovým obdobím bol taký výrazný, že naň začali ľudia spomínať a aj ho označili ako Belle Époque – krásna doba.

Apokalypsa bez konca

Po podpise prímeria v Compiègne vypuklo po celom svete obrovské nadšenie, akoby ľudia chceli obete prvého masového vraždenia v dejinách úplne vytesniť z pamäte. Pritom nebolo rodiny, v ktorej by nebol niekto zabitý alebo zmrzačený. V eufórii z mieru mnohí akoby si nie celkom uvedomovali, ako im aj táto skutočnosť zmení život.

Takto sa to na prelome júla a augusta 1914 začínalo. Mnohí vojaci išli na front s nadšením a veriac, že o pár týždňov sa po vyhratej vojne vrátia domov. Už zakrátko pochopili, že sa mýlia.
Takto sa to na prelome júla a augusta 1914 začínalo. Mnohí vojaci išli na front s nadšením a veriac, že o pár týždňov sa po vyhratej vojne vrátia domov. Už zakrátko pochopili, že sa mýlia.
Zdroj: mediathek.at

​ „Nejde iba o to, že rodiny prišli o živiteľov. Veľa mužov, ktorí boli do armády povolaní ako mladí a zdraví, sa domov vrátili ako invalidi,“ vysvetľuje pre HN historička a etnologička Katarína Nádaská. V tom je podľa jej slov napríklad aj rozdiel medzi prvou a druhou svetovou vojnou. „V druhej bola oveľa vyššia úmrtnosť, kým v prvej dochádzalo k zraneniam, ktoré človek často prežil, no zostal invalid. Čiže prišli muži, ktorí boli ťažko zdravotne postihnutí, mali amputované ruky alebo nohy a tým pádom bolo pre nich veľmi ťažké sa opäť zaradiť do života,“ dodáva.

Úľava z konca vojny sa tak zakrátko zmenila na skepsu a rozčarovanie nad morálkou, ktorá vôbec pripustila masové zabíjanie. Mnohí z tých čo prežili, sa s touto psychickou záťažou veľmi ťažko vyrovnávali. Zrodila sa Remarquova „stratená generácia“. Nielen pre ňu sa bitky na Marne, Maase, Somme, pri Ypres, Verdune a ďalšie stali synonymom nezmyselného umierania a utrpenia.

O rozsahu bojov svedčí aj to, že celkový počet obetí vojny, ktorej vtedy ľudia hovorili ešte Veľká alebo Svetová, štvornásobne prevýšil súhrn všetkých mŕtvych z predošlých konfliktov od polovice 19. storočia, pripomína v jednej zo svojich prác český historik Karel Straka.

Pod bezmála desať miliónov zabitých sa však nepodpísali iba bojové operácie. Čím dlhšie vojna trvala, tým viac sa prehlbovala frustrácia mužov na frontoch. Neľudské podmienky, život v zákopoch, neustály kontakt so smrťou, ale aj drakonické velenie mnohých dôstojníkov viedli k dezerciám a vzburám, dôsledkom ktorých boli popravy. A aby toho nebolo málo, v posledných mesiacoch vojny prišla ďalšia pohroma.

Exkluzívny obsah Hospodárskych novín

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.