Zúfalý krok cisára mal zachrániť monarchiu

Rakúsky cisár Karol I. nemá na jeseň 1918 rozhodne dôvod na úsmev. Uvedomuje si, že vojna sa po viac než štyroch rokoch chýli ku koncu a jeho krajina v nej bude porazená. Aký však bude jej ďalší osud?
Situácia je horšia než zlá a Rakúsko-Uhorsko stojí na pokraji kolapsu. Hospodársky je úplne vyčerpané a čoraz viac ním zmietajú politické, sociálne a najmä národnostné rozpory. Napriek hrozivým faktom, ktorým čelí, má však panovník neustále na pamäti jediný imperatív – zachovanie celistvosti ríše, teda to, o čo sa v prvom rade snažil každý jeho predchodca, každý Habsburgovec na tróne.


Karol dobre vie, s akými kartami hrá a že o tom, či podunajská monarchia zostane zachovaná v takej podobe, v akej ju pred takmer dvoma rokmi zdedil, nerozhodne iba on. Briti a Francúzi, hoci ešte nedávno neuvažovali o rozbití Rakúsko-Uhorska, zmenili postoj a postupne uznávajú predstaviteľov jednotlivých národov za oficiálnych reprezentantov budúcich štátov, ktoré majú vzniknúť práve na troskách jeho ríše.


Napriek tomu chce jej rozkladu zabrániť. Nádej vkladá do amerického prezidenta Woodrowa Wilsona. Ten v januári zverejnil štrnásťbodový program, v ktorom sformuloval zásady povojnového vybudovania Európy. „Národom žijúcim v Rakúsko-Uhorsku má byť poskytnutá možnosť na autonómny vývoj,“ píše sa v jeho desiatom bode. A práve ten sa stáva slamkou, ktorej sa topiaci sa cisár chytá.


Prišlo to neskoro
Vo štvrtok 17. októbra 1918 vychádzajú v krajine mimoriadne vydania novín, ktoré uverejňujú cisárov manifest, datovaný na predošlý deň. Už oslovenie, akým sa panovník obracia na obyvateľov monarchie, nasvedčuje, že ide o zásadný dokument. Namiesto tradičného „Mojim národom!“ znie tentoraz „Mojim verným rakúskym národom!“.


Manifest je výsledkom porady, ktorá sa konala vo Viedni 15. októbra. Karol I. si na ňu pozval rakúsko-uhorského ministra zahraničných vecí Istvána Buriána, rakúskeho premiéra Maxa Hussarka a uhorského ministerského predsedu Sándora Wekerleho. Ich rokovanie malo jediný bod – plán federalizácie krajiny.
„Rakúsko sa má stať, ako to chcú jeho národy, štátom spolkovým, v ktorom každý národný kmeň tvorí svoj vlastný štátny útvar na území, ktoré obýva,“ písalo sa vo vyhlásení, ktorým sa panovník snažil udržať dôveru ľudí v ríšu, ktorú mnohí z nich už zatratili.


Ak by sme aj verili v úprimnosť cisárových úmyslov, jeho pokus zachrániť monarchiu bol nereálny. „Najmä preto, lebo prišiel neskoro. Keby takýto manifest vydal možno v roku 1916, keď nastúpil na trón, tak by to povedzme českí alebo aj iní politici považovali za cestu, na ktorej sa dá dohodnúť,“ hovorí pre HN historik Dušan Kováč.


Ak sa manifest pozrieme optikou predstaviteľov československého zahraničného odboja, ponúkaná zmena pomerov

Exkluzívny obsah Hospodárskych novín

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.