Ruskí boľševici hrali pri mierových rokovaniach o čas, nakoniec museli podpísať nevýhodnú zmluvu

Separátna mierová zmluva, ktorú na konferencii v Brest-Litovsku (dnešnom Breste v Bielorusku) podpísali 3. marca 1918 predstavitelia Ruska a štátov Štvorspolku – Nemecka, Rakúsko-Uhorska, Bulharska a Turecka – znamenala koniec vojny na východnom fronte.

Po boľševickej revolúcii zástupcovia sovietskeho Ruska predlžovali rokovania o ukončení vojny s Nemeckom, ktoré sa začali v decembri 1917, v nádeji na európsku revolúciu. Po nemeckom vojenskom ťažení do Ruska, keď boli znovu dobyté územia, z ktorých bolo Nemecko v predchádzajúcich rokoch vytlačené cárskou armádou, ale radšej zmluvu podpísali.

Znamenala pre nich však oveľa nevýhodnejšie prímerie, než aké bolo pôvodne navrhované. Rusko prišlo takmer o polovicu svojho európskeho územia. Zmluva tiež Rusko zaväzovala, aby na svojom území nestrpelo vojenské oddiely, ktoré považovali ústredné mocnosti za nepriateľské.

Mierové rokovania v Brest-Litovsku medzi zástupcami Ruska a ústredných mocností.
Mierové rokovania v Brest-Litovsku medzi zástupcami Ruska a ústredných mocností.
Zdroj: Wikimedia Commons

​To se okrem iných týkalo aj československých legionárov. Padlo teda rozhodnutie o presune légií cez Vladivostok do Francúzska. T. G. Masaryk totiž vyhlásil armádny zbor v Rusku za súčasť československej autonómnej armády vo Francúzsku a cesta cez európske bojiská nebola možná.

Sovietsky vodca Vladimir Iľjič Lenin ale nemal v úmysle Brestlitovský mier, ktorý neskôr označil za „hanebnú zmluvu,“ dlho dodržiavať. Po nemeckej kapitulácii v prvej svetovej vojne sa ho zriekol a 13. novembra 1918 napokon Rusko zmluvu anulovalo.

Prvé dve strany mierovej zmluvy podpísanej 3. marca v Brest-Litovsku, ktorá znamenala koniec bojov na východnom fronte prvej svetovej vojny.
Prvé dve strany mierovej zmluvy podpísanej 3. marca v Brest-Litovsku, ktorá znamenala koniec bojov na východnom fronte prvej svetovej vojny.
Zdroj: Wikimedia Commons