Šestnásťročný hrdina: Všetci okolo boli mŕtvi, on ťažko zranený čakal na ďalšie rozkazy

Jedna z najväčších námorných bitiek histórie sa odohrala na začiatku júna 1916. Jej hrdinom bol aj len šestnásťročný Jack Cornwell. Bitka pri Jutsku medzi nemeckým a britským námorníctvom bola jeho prvým a zároveň posledným bojom. Krátko na to svojim zraneniam podľahol.

John „Jack“ Travers Cornwell, známy ako Jack Cornwell, sa narodil 8. januára 1900 v robotníckej rodine, v tom čase žijúcej v meste Leyton (neskôr pohlteného Londýnom) v grófstve Essex. Po ôsmich rokoch základnej školskej dochádzky sa so vzdelávacími inštitúciami nadobro rozlúčil a od trinástich rokov pracoval ako pomocník v pekárni či poslíček.

Hneď po vypuknutí Veľkej vojny sa prihlásil do Kráľovského námorníctva (Royal Navy), ale keďže ešte nemal ani pätnásť rokov, odmietli ho. Vo svojom úsilí bol však natoľko vytrvalý, že začiatkom roka 1915, po dovŕšení spomínanej vekovej hranice, ho do služby prijali.

Nastúpil na základný námornícky výcvik pre službu na bojovej lodi. Druhou časťou výcviku, keď získal špecializáciu ako člen obsluhy lodného dela, prešiel na pancierovom krížniku HMS Lancaster (HMS = Her alebo His Majesty’s Ship, loď Jej respektíve Jeho Veličenstva). Po výcviku odišiel na námornú základňu Rosyth v zálive Firth of Forth, kde ho zaradili do posádky pripravovanej pre HMS Chester.

Ľahký krížnik Chester žiaril novotou. Anglická lodenica Cammell Laird v Birkenheade ho stavala pôvodne pre grécke námorníctvo pod menom Lambros Katsonis. Vojna však zapríčinila, že loď odkúpili pre Kráľovské námorníctvo (po vojne v roku 1921 ju pôvodnému záujemcovi opäť ponúkli, Gréci však o použitý tovar už nemali záujem). Na vodu ju spustili 8. decembra 1915 a do ostrej služby uviedli 2. mája 1916, necelý mesiac pred bitkou pri Jutsku.

Hlavnou výzbrojou Chesteru bolo desať kanónov kalibru 5,5" (140 mm), jeden vpredu, jeden vzadu a po štyroch na oboch bokoch lode. A práve do obsluhy predného kanóna bol zaradený aj Jack Cornwell.

Krížnik Chester 30. mája pred polnocou zdvihol kotvy a vyplával na more. Vtedy vyplávala v niekoľkých formáciáchch celá Grand Fleet, čo bola hlavná sila Royal Navy. Chester sa pripojil k 4. eskadre ľahkých krížnikov.

Grand Fleet v celkovej sile 151 lodí mierila zo základní Scapa Flow, Cromarty a Rosyth smerom k Jutskému polostrovu. V ústrety im mierili hlavné sily nemeckého Cisárskeho námorníctva, tzv. Širokomorské loďstvo (Hochseeflotte), v počte 99 lodí.

Na ďalší deň sa tieto grandiózne sily stretli a zviedli spolu najväčšiu námornú bitku prvej svetovej vojny, bitku pri Jutsku. Bitka sa skladala z niekoľkých stretnutí a nie všetky jednotky sa do nej aktívne zapojili, presnejšie povedané priamo do bojových stretov. Vráťme sa ale späť na palubu ľahkého krížniaka Chester.

Zdroj: wikimedia.org

​Asi o pol šiestej podvečer na ňom začuli kanonádu juhozápadne od svojej pozície. V tom čase plával Chester asi päť míl západne od 3. eskadry bojových krížnikov kontradmirála Hooda. Táto eskadra bola jedným zo štyroch zoskupení bojového loďstva Grand Fleet. Hood o nemeckých lodiach zatiaľ netušil.

Chester vyrazil plnou parou smerom k ozývajúcej sa delostrelbe. Viditeľnosť v oblasti bola značne obmedzená. Náhle sa na ľavoboku vynorili zlovestné siluety lodí. Bola to 2. prieskumná skupina nemeckého loďstva, ktorú tvorili štyri ľahké krížniky: Frankfurt, Pillau, Elbing a Wiesbaden. Na osamotený britský krížnik sa spustila devastujúca paľba z ich hlavných zbraní, diel kalibru 150 mm.

Kým Briti stihli paľbu opätovať, vystrelili Nemci tri salvy. Chester utŕžil sedemnásť zásahov striel kalibru 150 mm. Pri prednom dele, kde bol Jack Cornwell, postupne explodovali štyri nepriateľské granáty. Delá ľahkého krížnika neboli umiestnené v pancierových vežiach, mali iba čelný pancierový štít mierne presahujúci do bokov. Spodným okrajom nesiahal až k palube, takže obsluhy nemali stopercentné krytie prakticky ani spredu, z ostatných strán potom boli úplne nekryté.

Až na Jacka boli všetci členovia obsluhy dela zabití. Jacka črepina ťažko zranila do hrudníka. Chlapec však ďalej čakal so slúchadlami na ušiach a mikrofónom v ruke na rozkazy od delostreleckého dôstojníka z veliteľského mostíka lode.

Poškodenému Chesteru sa podarilo našťastie z boja uniknúť, pričom nalákal protivníkov pred hlavne diel Hoodových lodí. Tie ťažko poškodili krížniky Elbing a Wiesbaden, ktoré boli neskôr v bitke zničené.

Z posádky Chesteru padlo 29 mužov a zranených ich bolo 49, väčšina patrila k obsluhám diel. Zdravotníci našli ťažko zraneného Jacka Cornwella po boji pri jeho dele. Zranenia však boli smrteľné a Jack im 2. júna, dva dni po bitke, podľahol. In memoriam mu udelili Viktóriin kríž, najvyššie britské vojenské vyznamenanie. V prvej svetovej vojne bol najmladším vojakom, ktorý toto vyznamenanie odostal, v celej histórii tretím najmladším. Slabá útecha za smrť.

Zdroj: archive.org

​Jack Cornwell sa stal národným hrdinom Veľkej Británie. Jeho prvé a zároveň posledné bojové vystúpenie sprevádza aj niekoľko mýtov a legiend. Napríklad, že mal sám a ťažko zranený, po vyradení ostatných členov obsluhy, delo s vypätím posledných síl nabiť, zamieriť a vystreliť na ľahký krížnik Wiesbaden a šťastným zásahom ho potopiť.

Spomínaný Viktóriin kríž dostal predovšetkým zásluhou kapitána ľahkého krížnika Chester, Roberta Lawsona. Ten v liste adresovanom admiralite s návrhom vyznamenať Jacka Cornwella in memoriam popisoval, ako ťažko zranený chlapec čakal na rozkazy pri najexponovanejšom dele jeho lode, keď vôkol padali nepriateľské granáty a ostatní muži z obsluhy ležali na palube v krvi. Nie všetci admiráli hneď s udelením vyznamenania súhlasili. Doba však bola zlá, bolo treba zdvihnúť morálku námorníkov po nepodarenej veľkej bitke a nalákať do služby ďalších mužov. Najmä tento aspekt ležal na miske váh rozhodujúcich o Viktóriinom kríži pre Jacka Cornwella.

BITKA PRI JUTSKU

Pri otázke o najväčšej námornej bitke Veľkej vojny sa Brit pochváli, že ňou bola bitka pri Jutsku, v ktorej zvíťazilo Kráľovské námorníctvo. Naopak Nemec bude trvať na bitke pri Skagerraku a začne sa biť do pŕs, ako tým Britom Cisárske loďstvo naložilo. Človek by tak mohol získať mylný dojem, že obaja hovoria o dvoch rôznych bitkách, ale nie je to tak.

Bitka pri Jutsku (Jutský polostrov - Dánsko, Skagerrak - prieliv medzi Dánskom a Nórskom) sa odohrávala v dňoch 31. mája až 1. júna 1916 a bola vlastne jediným stretnutím hlavných hladinových námorných síl Veľkej Británie a Nemecka. Počtom zúčastnených lodí a námorníkov (Briti: 151 lodí a 60-tisíc mužov, Nemci.: 99 lodí a 45-tisíc mužov) sa zaraďuje medzi najväčšie námorné bitky histórie, i keď sumarizácia strát môže niekoho od takej klasifikácie odradiť (Briti: 14 lodí a 6 094 mŕtvych, Nemci.: 11 lodí a 2 551 mŕtvych). Samotné bojové strety prebiehali v štyroch hlavných etapách, približne medzi pol štvrtou hodinou popoludní prvého dňa a pol piatou hodinou rannou dňa druhého.

Vzhľadom na straty, keď Briti prišli o neporovnateľne viac ťažkých lodí (celkový stratený výtlak 113-tisíc ton oproti 60-tisíc), vrátane troch moderných bojových krížnikov, sa dá bitka označiť ako taktické víťazstvo Nemecka. Briti si však udržali v hladinových silách markantnú námornú prevahu a nemecká Hochseeflotte sa po tejto bitke až do konca vojny neodvážila vyplávať z prístavov. Z tohto pohľadu sa teda bitka skončila strategickým víťazstvom Royal Navy. Ak sa teda nechceme prikloniť na žiadnu zo strán, môžeme bitku pri Jutsku označiť za jatky bez víťaza.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.